Príbeh Zuzky a jej synčeka Kristiána

Zuzka je obetavá mama a silná žena, ktorá vychováva svojho milovaného synčeka Kristiána – všetkými volaného Kiko. Kiko sa narodil do milujúcej rodiny, no ako rástol, Zuzka začala cítiť, že niečo nie je v poriadku. Často plakal, bol uzavretý do seba a ťažko znášal zmeny či dotyk. Po viacerých vyšetreniach prišla diagnóza – autizmus.

Táto správa zmenila ich život od základov. Otecko situáciu nezvládol a rodinu opustil. Zuzka zostala na všetko sama – s malým chlapčekom, pôžičkami, ktoré musela splácať, a každodenným bojom o to, aby synovi nič nechýbalo. Učila sa porozumieť jeho svetu, prekonávala bezsenné noci, finančné ťažkosti i bezmocnosť, no nikdy sa nevzdala.

Dnes má Kiko už 10 rokov a Zuzka sa oňho stará s rovnakou láskou a trpezlivosťou, akú mala v prvý deň. OZ Dobré Srdiečka tejto rodinke pomáha už štvrtý rok – počas tohto času sa zo Zuzky stala nielen vďačná prijímateľka pomoci, ale aj naša dobrovoľníčka, ktorá sama organizuje zbierky oblečenia a pomáha ďalším rodinám v núdzi v Dunajskej Strede.

Pred časom sa nám podarilo nájsť jej aj prácu z domu, vďaka ktorej si aspoň na chvíľu mohla trošku finančne prilepšiť. Jej najväčším snom však stále zostáva zobrať Kika na delfínoterapiu – verí, že práve tam by mohol nájsť pokoj, ktorý mu život často nedopraje. Na tento sen šetrí už niekoľko rokov a my veríme, že raz sa jej to podarí.

Zuzka a Kiko sú dôkazom, že aj napriek všetkým ťažkostiam sa dá žiť s láskou, pokorou a vierou, že dobré srdcia ešte existujú. 

Príbeh Jazminky a jej dedka

Život nám niekedy do cesty postaví skúšky, na ktoré sa nedá pripraviť. Takýto osud postihol aj mladé dievča menom Jazminka a jej starostlivého dedka.

Jazminkina mamička zomrela tragicky po dopravnej nehode a odvtedy zostal dedko na všetko sám. Zo dňa na deň sa z neho stal nielen opatrovník, ale aj mama, otec, priateľ a opora v jednej osobe. Všetku svoju lásku, silu aj skromné prostriedky venuje jedinej vnučke, ktorá je preňho celým svetom.

Jazminka dnes študuje v obci Kravany nad Dunajom, v odbore kuchár-čašník. Je to usmievavé, milé dievča, ktoré má veľké srdce a tichú túžbu – vyučiť sa a raz variť pre druhých s láskou, tak ako ju kedysi učila mama.

Žijú však vo veľmi skromných podmienkach, kde sa každý deň počíta. Dedko sa snaží, aby Jazminke nič nechýbalo, no výdavky na bývanie, jedlo a školu sú pre nich veľkou záťažou. Momentálne potrebujú najmä drevo na zimu, aby mali doma teplo, a chceli by sme Jazminke zabezpečiť školské obedy na celý rok, aby mala aspoň jedno teplé jedlo denne.

Ich príbeh je o láske, ktorá sa nevzdáva, o sile rodiny, aj keď jej zostali len dvaja.
Jazminka a jej dedko nám pripomínajú, že aj z najväčšej bolesti môže vyrásť nádej – ak v srdci zostane dobro, vďačnosť a viera, že nie sú sami. 

Príbeh pani Angeliky a jej detí 

Pani Angelika so svojím partnerom Michalom žili svoj sen. Mali spoločného synčeka Lukáška a ich život bol naplnený láskou a pokojom, aký si každý z nás praje.

Angelika sama vyrastala v detskom domove, a preto dobre vie, čo znamená túžba po domove a rodine. Keď sa dozvedela, že jej vlastná sestra nezvláda starostlivosť o svoju dcérku, neváhala ani chvíľu. Spolu s Michalom sa rozhodli malú Jazminku prijať k sebe, aby nemusela zažiť rovnaký osud a nemusela vyrastať v detskom domove. Dali jej rodinu, lásku a bezpečie. Všetko vyzeralo ako začiatok krásneho príbehu.

No život priniesol ťažkú skúšku. Počas pandémie Michal prišiel o prácu a po jej skončení sa snažil znovu postaviť na nohy. Bral rôzne brigády, len aby mohol zabezpečiť svoju rodinu. Na jednej z nich však došlo k tragédii – spadol z rebríka a zomrel.

Angelika zostala na všetko sama. Na bolesť, na smútok, na deti... A krátko po tom, čo pochovala partnera, sa dozvedela, že je v treťom mesiaci tehotenstva. Napriek všetkému sa rozhodla dieťatko si nechať – povedala si, že to zvládne. A tak sa narodila malá Miška, ktorá dnes prináša do ich života svetlo a úsmev, hoci svojho ocka nikdy nepoznala.

Dnes Angelika vychováva tri deti – Lukáška, Jazminku a Mišku – s nesmiernou láskou, pokorou a silou, ktorú obdivujeme. Robí všetko preto, aby im nič nechýbalo, aj keď to nie je jednoduché. Ich príbeh je o obetavosti, o rodine, ktorá sa drží spolu aj po najťažších stratách, a o žene, ktorá aj napriek bolesti verí v dobro a nádej.

Tento príbeh nám pripomína, že rodinu netvorí len pokrvné puto, ale predovšetkým srdce, ktoré miluje bez podmienok.

Príbeh Katky a jej synčeka Alexandra

Katka je tichá, skromná žena z obce Mužla. Je nepočujúca – svet vníma nie cez slová, ale cez úsmevy, pohľady a dotyky. Jej život nebol jednoduchý, no nikdy sa nevzdala.

Pred piatimi rokmi stratila svojho manžela, ktorý zomrel na rakovinu. Odvtedy zostala na všetko sama – na starostlivosť o dom, o seba, ale najmä o svojho milovaného synčeka Alexandra, ktorý má dnes 13 rokov. Alex je jej svetlom a silou. Napriek mladému veku sa naučil znakovú reč, aby mohol s maminkou komunikovať, a pomáha jej vo všetkom, čo zvládne. Je to citlivý, dobrý chlapec, ktorý sa stará o svoju mamu s neobyčajnou láskavosťou a rešpektom.

Rodinka žije skromne, ale veľmi útulne a čisto. V ich domčeku cítiť pokoj, teplo a lásku – aj keď nemajú veľa, majú jeden druhého, a to im dáva silu ísť ďalej.

Ich finančná situácia je však veľmi ťažká. Katka so synom vyžijú len z malej podpory, približne 450 eur mesačne, a aj to často nestačí na všetky výdavky. Dom, v ktorom bývajú, potrebuje nevyhnutnú pomoc – strecha zateká a voda im poškodzuje steny aj nábytok. Pred zimou by preto najviac potrebovali drevo na kúrenie a opravu strechy, aby mohli žiť v suchu a teple.

Aj napriek všetkým prekážkam Katka nikdy nestratila nádej. S úsmevom ďakuje za každý malý zázrak, ktorý im život prinesie, a jej syn Alex dokazuje, že láska a porozumenie nepoznajú hranice slov.

Tento príbeh je o tichu, ktoré rozpráva hlasnejšie než slová. O mame, ktorá napriek svojmu hendikepu vychováva so srdcom, a o synovi, ktorý sa stal jej hlasom aj anjelom zároveň. 

Zisti viac na webstránke OZ Dobré srdiečka.